Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) je medzinárodným súdom sídliacim v Štrasburgu, ktorý môže preskúmať iba sťažnosti osôb, organizácií a spoločností namietajúcich porušenie ich práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodnou zmluvou, ktorou sa veľký počet európskych štátov zaviazal zaručiť niektoré základné práva. Tieto práva sú uvedené v samotnom Dohovore ako aj v Protokoloch č. 1, 4, 6, 7, 12 a 13, ktoré však ratifikovali iba niektoré štáty.
Európsky súd pre ľudské práva aplikuje Európsky dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd tak koná prostredníctvom prejednávania žiadostí (známych ako „sťažnosti“), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a dotknuté krajiny sú povinné sa im podriadiť.
Nemusíte byť občanom jedného z členských štátov Rady Európy. Porušenia práv, na ktoré sa sťažujete, sa jednoducho musí dopustiť niektorý zo štátov viazaných Dohovorom v rámci jeho „jurisdikcie“, čo zvyčajne znamená na jeho území. Namietaného konania/úkonu, či nečinnosti sa dopustil/dopustili štátny orgán/štátne orgány dotknutého štátu (napr. súdy alebo správne orgány). Súd sa nezaoberá sťažnosťami proti jednotlivcom alebo iným subjektom súkromného práva, ako sú napríklad obchodné spoločnosti. Musíte byť priamo a osobne obeťou porušenia, na ktoré sa sťažujete. Nemôžete vzniesť všeobecnú sťažnosť proti zákonu alebo opatreniu, napríklad preto, že ho považujete za nespravodlivé. Sťažnosť v mene iných osôb môžete podať iba ak ich jasne identifikujete a ste ich oficiálnym zástupcom. Na Súde sa môžete sťažovať len na porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nemôžete sa dovolávať porušenia iných právnych nástrojov, ako sú napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv alebo Charta základných práv.
Musíte vyčerpať všetky domáce opravné prostriedky v dotknutom štáte, ktoré mohli viesť k náprave situácie, na ktorú sa sťažujete (zvyčajne to znamená žalobu na príslušný súd, následné odvolanie a prípadné ďalšie odvolania či sťažnosti na vyšší súd, ako napríklad najvyšší súd alebo ústavný súd, ak taký je). Nestačí tieto opravné prostriedky len formálne použiť. V rámci ich použitia musíte aj obsahovo uplatniť vašu sťažnosť (tzn. uviesť porušenie Dohovoru, na ktoré sa sťažujete). Na podanie sťažnosti máte iba štyri mesiace od dátumu konečného rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni (pokiaľ ide o sťažnosti proti Slovenskej republike, je ním spravidla rozhodnutie Ústavného súdu). Formulár sťažnosti spolu s požadovanými informáciami a listinami musí byť Súdu odoslaný pred uplynutím štvormesačnej lehoty alebo najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Overte, či sťažnosť obsahuje všetky informácie a potrebné listiny.
Súd sa nemôže zaoberať akoukoľvek sťažnostou. Jeho právomoc je obmedzená kritériami prijateľnosti vymedzenými Dohovorom, ktoré určujú kto, kedy a na čo sa môže sťažovať. Viac ako 90 % sťažností predložených Súdu je vyhlásených za neprijateľné. Preto Vám odporúčame pozorne si overiť, či Vami namietané porušenie práv spĺňa podmienky prijateľnosti. Bližšie informácie o podmienkach prijateľnosti získate od právnika.
Váš prípad bude preskúmaný bezplatne. Nesiete len vlastné náklady (ako je odmena právnika alebo náklady súvisiace so zhromažďovaním podkladov a korešpondenciou). Súd nebude platiť za právnika na spísanie vašej sťažnosti. Hoci v počiatočnom štádiu konania nemusíte byť zastúpený, po notifikácii vašej sťažnosti vláde budete musieť byť zastúpený advokátom.
Ak Súd skonštatuje, že došlo k porušeniu Dohovoru, môže vám priznať „spravodlivé zadosťučinenie“, teda peňažnú sumu ako náhradu za utrpenú ujmu. Súd môže tiež nariadiť dotknutému štátu preplatiť výdavky, ktoré vám vznikli v súvislosti s uplatňovaním vášho práva.