Praktické pokyny
Žiadosti o predbežné opatrenia¹

Ak Súd nariadi predbežné opatrenie, čo robí vo výnimočných prípadoch, jeho cieľom je poskytnúť ochranu pred bezprostredným nebezpečenstvom nenapraviteľnej ujmy. Súd preto stranám konania uloží povinnosť vykonať takéto opatrenie len vtedy, ak po preskúmaní všetkých dostupných informácií usúdi, že opatrenie je potrebné v záujme strán alebo riadneho vedenia konania. Predbežné opatrenia nariadené Súdom môžu stranám ukladať povinnosť zdržať sa určitých úkonov alebo im prikázať, aby prijali konkrétne opatrenia.

Novo kodifikované znenie pravidla 39 vychádza z toho, že predbežné opatrenia sa uplatňujú v prípadoch „bezprostredného nebezpečenstva nenapraviteľnej ujmy na práve podľa Dohovoru“. Pojem „nenapraviteľná ujma na práve podľa Dohovoru“ bol vymedzený ako ujma, ktorú vzhľadom na jej povahu nemožno napraviť, odstrániť uvedením do pôvodného stavu ani primerane nahradiť. V tejto súvislosti treba pojem „obnovenie“ chápať ako návrat do stavu pred spôsobením akejkoľvek ujmy. Súd teda nariaďuje predbežné opatrenia vtedy, keď existuje nebezpečenstvo, že bez nich by vznikla situácia, v ktorej by restitutio in integrum ani iné formy nápravy neboli možné, ak by ich Súd na konci konania pred ním považoval za opodstatnené. Na to, aby sa pravidlo 39 mohlo uplatniť, musia preto okolnosti prípadu prekročiť vysoký prah závažnosti. Predbežné opatrenia sa nariaďujú iba vtedy, ak existujú prima facie dôkazy o bezprostrednom nebezpečenstve nenapraviteľnej ujmy; nestačí, že by sťažovatelia bez predbežných opatrení iba znášali ťažkosti. Pokiaľ ide o vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov, pozri časť III.C nižšie.

Súd teda zásadne nariaďuje predbežné opatrenia iba vo výnimočných prípadoch a po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných okolností. Vo väčšine takýchto prípadov dostupné dôkazy poukazujú na jasne hájiteľné tvrdenie o skutočnom ohrození života a zdravia a na z toho vyplývajúce reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy v rozpore so základnými ustanoveniami Dohovoru.

Právomoc Súdu rozhodovať o žiadostiach o predbežné opatrenia vykonávajú službukonajúci sudcovia alebo podľa okolností predseda sekcie, komora, predseda veľkej komory, veľká komora alebo predseda Súdu (pravidlo 39 ods. 2).

Službukonajúcimi sudcami sú sudcovia zvolení za podpredsedov piatich sekcií podľa pravidla 8 ods. 1 a 2. Predseda Súdu ich vymenúva v súlade s pravidlom 39 ods. 5, aby rozhodovali o žiadostiach o predbežné opatrenia. Od roku 2022 vykonávajú funkciu službukonajúcich sudcov všetci piati podpredsedovia sekcií. Podľa zaužívanej praxe službukonajúci sudcovia nepreskúmavajú žiadosti o predbežné opatrenia proti zmluvnej strane, za ktorú bol príslušný sudca zvolený alebo ktorej je štátnym príslušníkom.

V zmenenom znení pravidla 39 sa plénum Súdu rozhodlo zaviesť osobitný právny základ umožňujúci predsedovi Súdu v prípade potreby nariadiť predbežné opatrenia.

Žiadosti o predbežné opatrenia v nových individuálnych sťažnostiach preskúmavajú predovšetkým službukonajúci sudcovia za pomoci špecializovanej jednotky Kancelárie Súdu. Službukonajúci sudcovia majú naďalej možnosť postúpiť žiadosť o predbežné opatrenia niektorému z ďalších rozhodovacích orgánov uvedených v pravidle 39 ods. 2 vrátane kolegiálnych orgánov. Takéto postúpenie môže nastať v rôznych situáciách; závisí od povahy žiadosti, veci, v ktorej sa podáva, a od miery naliehavosti. Práve miera naliehavosti môže znamenať, že postúpenie kolegiálnemu orgánu nie je možné, takže službukonajúci sudca môže pravidlo 39 uplatniť dočasne, okrem iného s cieľom umožniť následné preskúmanie žiadosti o predbežné opatrenie týmto orgánom. O tom, či žiadosť preskúma kolegiálny orgán, rozhoduje samotný Súd.

Žiadosti o predbežné opatrenia podané v medzištátnych sťažnostiach, v individuálnych sťažnostiach prejednávaných veľkou komorou a v oznámených individuálnych sťažnostiach, ktoré už boli pridelené sekciám, spravidla preskúmavajú predseda Súdu, predseda veľkej komory alebo predsedovia sekcií. Možnosť postúpenia kolegiálnemu orgánu sa uplatní aj vtedy, keď rozhodovacia právomoc patrí v prvom stupni predsedovi Súdu, predsedovi veľkej komory alebo predsedom sekcií.

Po preskúmaní rozhodovacieho procesu podľa pravidla 39, ktoré plénum Súdu uskutočnilo v roku 2023, sa všetky rozhodnutia Súdu týkajúce sa predbežných opatrení bez ohľadu na povahu prijatého rozhodnutia (napríklad nariadenie predbežných opatrení, zamietnutie žiadostí, odročenie preskúmania žiadostí alebo zrušenie existujúcich predbežných opatrení) oznamujú stranám vo forme rozhodnutia podpísaného podľa okolností službukonajúcim sudcom, predsedom sekcie, predsedom veľkej komory alebo predsedom Súdu. Mená sudcov, ktorí prijímajú rozhodnutia v konaní o predbežných opatreniach, sa v rozhodnutiach uvádzajú systematicky.

K rozhodnutiam sa prikladá list Kancelárie, ktorý obsahuje informácie o konaní, ako aj prípadné pokyny alebo žiadosti adresované stranám.

Sťažovatelia sú informovaní o rozhodnutiach Súdu týkajúcich sa žiadostí o predbežné opatrenia prostredníctvom ECHR Rule 39 Site, faxom alebo poštou.

Súd môže nariadiť predbežné opatrenia do odvolania, na dobu trvania konania pred Súdom alebo na obmedzené časové obdobie, podľa okolností prípadu.

Ak sú predbežné opatrenia nariadené na obmedzené časové obdobie, môže sa tak stať z rôznych dôvodov: napríklad na obdobie do doručenia relevantných informácií od strán na žiadosť Súdu; s cieľom umožniť vnútroštátnym súdom, aby v prebiehajúcich konaniach v plnom rozsahu posúdili otázku, ktorá je predmetom žiadosti o predbežné opatrenie; pretože sa považuje za potrebné, aby žiadosť preskúmal kolegiálny orgán, a na zvolanie zasadnutia je potrebný ďalší čas; alebo preto, že službukonajúci sudca sa domnieva, že pred vydaním rozhodnutia je potrebný ďalší čas.

Ak Súd požiadal o ďalšie informácie, obe strany sú podľa pravidla 54 ods. 2 písm. a) Rokovacieho poriadku Súdu vyzvané, aby v stanovenej lehote poskytli potrebné informácie. Dĺžka tejto lehoty závisí od okolností prípadu a naliehavosti žiadosti. V takýchto prípadoch môže Súd po doručení informácií od strán rozhodnúť, že platné predbežné opatrenie predĺži, nepredĺži alebo zruší.

Súd môže tiež rozhodnúť, že preskúmanie žiadostí o predbežné opatrenia odročí a vyzve strany, aby poskytli informácie, ak to stupeň naliehavosti umožňuje. Ide o prípady, keď informácie, ktoré sťažovatelia mohli Súdu predložiť, nepostačujú na preskúmanie žiadosti a keď sa považuje za možné vyžiadať si informácie od žalovanej zmluvnej strany pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia.

Ak sa preskúmanie žiadosti odročí, žalovaná zmluvná strana alebo obe strany sú podľa pravidla 54 ods. 2 písm. a) vyzvané, aby v stanovenej lehote poskytli potrebné informácie. Dĺžka tejto lehoty závisí od okolností prípadu a stupňa naliehavosti žiadosti. Po doručení informácií od strán môže Súd buď opätovne odročiť preskúmanie žiadosti a položiť stranám ďalšie otázky, alebo vydať rozhodnutie o žiadosti o predbežné opatrenia.

Súd môže tiež podľa pravidla 39 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu rozhodnúť, že predbežné opatrenie oznámi Výboru ministrov, ak súdny orgán, ktorý ho prijal, považuje takéto oznámenie za odôvodnené. Za týchto okolností sú strany o oznámení informované.

Ak žalovaná zmluvná strana údajne nesplnila predbežné opatrenie a Súd rozhodne o oznámení sťažnosti alebo jej časti žalovanej zmluvnej strane, Výbor ministrov môže byť informovaný aj o akejkoľvek otázke nastolenej v súvislosti s dodržiavaním povinností podľa článku 34 Dohovoru.

Obe strany sú povinné plne spolupracovať pri vedení konania a najmä vykonať také úkony, ktoré sú v ich moci a ktoré Súd považuje za potrebné na riadny výkon spravodlivosti (pozri pravidlo 44A). V prípade sťažovateľov to znamená povinnosť zabezpečiť, aby boli žiadosti o predbežné opatrenia podané včas a aby obsahovali všetky potrebné informácie a dokumenty (pozri odseky 32 až 37 nižšie). Je zásadné, aby sťažovatelia neodkladali podanie žiadosti s cieľom vytvoriť vyšší stupeň naliehavosti. Takéto odklady môžu nepriaznivo ovplyvniť práva a záujmy sťažovateľov, ako aj schopnosť Súdu účinne vybavovať žiadosti o predbežné opatrenia. V prípade zmluvných strán môže byť v mnohých, hoci nie vo všetkých prípadoch, miera naliehavosti pod ich kontrolou. Súd zdôrazňuje, že zmluvné strany majú vždy možnosť vopred upozorniť Súd, ak sa domnievajú, že možno bezprostredne očakávať podanie žiadosti podľa pravidla 39, a pri takom upozornení poskytnúť akékoľvek relevantné informácie.

Ako sa uvádza v odseku 13 vyššie, rozhodnutia Súdu o žiadostiach o predbežné opatrenia sa stranám oznamujú vo forme rozhodnutia podpísaného súdnym orgánom, ktorý ho prijal. Tento súdny orgán môže podľa vlastného uváženia poskytnúť ďalšie odôvodnenie rozhodnutia.

Proti žiadnemu rozhodnutiu týkajúcemu sa žiadostí o predbežné opatrenia nie je prípustné odvolanie.

Žalovaná zmluvná strana však môže požiadať Súd, aby opätovne posúdil svoje rozhodnutie nariadiť predbežné opatrenia, ak sa domnieva, že opatrenia už nie sú potrebné, alebo ak má informácie, ktoré v relevantnom čase neboli dostupné alebo neboli Súdu včas sprístupnené. Na podanie takýchto žiadostí nie je stanovená pevná lehota. Po doručení žiadosti o opätovné posúdenie možno druhú stranu vyzvať, aby v stanovenej lehote predložila vyjadrenie. Súd následne preskúma podania strán a rozhodne o žiadosti o opätovné posúdenie na základe všetkých aktualizovaných a relevantných skutkových a právnych informácií.

V prípade zmeny okolností môžu sťažovatelia podať novú žiadosť o predbežné opatrenia, ak pôvodnej žiadosti nebolo vyhovené.

Opatrenie podľa pravidla 39 môže Súd svojím rozhodnutím kedykoľvek zrušiť. Keďže nariadenie podľa pravidla 39 je spojené s konaním pred Súdom, opatrenie bude zrušené najmä vtedy, ak sa v sťažnosti nepokračuje.

Ak je to opodstatnené, Súd môže súčasne so zamietnutím žiadosti o predbežné opatrenia rozhodnúť, že sťažnosť vyhlási za neprijateľnú.

V súlade s prioritnou politikou Súdu patria sťažnosti, v ktorých boli nariadené predbežné opatrenia, do kategórie „Naliehavé sťažnosti“ (kategória I). Majú preto prednosť pred sťažnosťami v iných kategóriách; spracúvajú sa a rozhoduje sa o nich čo najskôr (pozri ďalej Prioritná politika Súdu).

Žiadosti by mali byť, ak je to možné, vyhotovené v jednom z úradných jazykov zmluvných strán a mali by sa podávať prostredníctvom ECHR Rule 39 Site, faxom alebo poštou. Súd sa nebude zaoberať žiadosťami zaslanými e-mailom.

Mali by obsahovať tieto informácie:

• Meno/á sťažovateľa

• Priezvisko/á sťažovateľa

• Aktuálna adresa sťažovateľa alebo miesto zadržiavania

• Dátum narodenia

• Štátna príslušnosť/štátne príslušnosti

• Ak je sťažovateľov viac, „meno/á“, „priezvisko/á“, „aktuálna adresa“, „dátum narodenia“ a „štátna príslušnosť/štátne príslušnosti“ každého sťažovateľa

• Meno/á, priezvisko/á, adresa a postavenie zástupcu, ak existuje

• Štát/y, proti ktorému/ktorým sa žiadosť podáva

Spolu so žiadosťou by sa mali predložiť aj nižšie uvedené informácie a dokumenty.

A. Dôvody žiadosti o predbežné opatrenia:

1. Podrobný opis súčasnej situácie;

2. Povaha tvrdeného bezprostredného nebezpečenstva nenapraviteľnej ujmy;

3. Kópia všetkých súvisiacich dokumentov (aktuálne lekárske správy, fotografie, dokumenty preukazujúce zraniteľnosť sťažovateľa, články v tlači alebo správy týkajúce sa situácie sťažovateľa atď.);

4. V prípadoch premiestnenia/vyhostenia/vydania:

a. Podrobné dôvody opustenia krajiny pôvodu/cieľovej krajiny;

b. Dôvody obáv z návratu do krajiny pôvodu/cieľovej krajiny;

c. Informácie o dátume a okolnostiach príchodu na územie zmluvného štátu;

d. Cieľová krajina;

e. Dátum očakávaného premiestnenia/vyhostenia/vydania;

f. Kópia všetkých súvisiacich dokumentov (príkazy na prehliadku, zatýkacie rozkazy, odsúdenia v trestných veciach, články v tlači alebo správy týkajúce sa sťažovateľa, správy o krajinách atď.).

B. Informácie týkajúce sa vnútroštátnych konaní v zmluvnom štáte:

1. Informácie týkajúce sa vnútroštátnych konaní vrátane dátumu a obsahu súdnych rozhodnutí a odvolaní;

2. Všetky ostatné relevantné informácie týkajúce sa konaní pred vnútroštátnymi orgánmi;

3. Kópia všetkých súvisiacich dokumentov (kópie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov, súdnych rozhodnutí, žiadostí predložených vnútroštátnym orgánom a súdom atď.);

4. V prípadoch premiestnenia/vyhostenia/vydania:

a. Informácie o prípadnom azylovom konaní;

b. Informácie o konaní o premiestnení;

c. Kópia všetkých súvisiacich dokumentov.

C. Články Dohovoru, na ktoré sa odkazuje.

D. Riadne vyplnený formulár plnomocnenia, ak žiadosť podáva zástupca. Formulár možno zaslať krátko po podaní žiadosti. Žiadosti o predbežné opatrenia vyžadujú súhlas sťažovateľov.

E. Súdom pridelené referenčné číslo, ak ho už máte v súvislosti s touto žiadosťou.

F. Všetky ostatné informácie a dokumenty, ktoré považujete za potrebné.

Nepredloženie vyššie uvedených informácií a dokumentov môže viesť k posúdeniu, že žiadosť o predbežné opatrenia je nepodložená alebo neúplná.

Samotný odkaz na argumenty uvedené v iných dokumentoch alebo na vnútroštátne konanie nestačí. Vyššie uvedené informácie a dokumenty musia byť priložené ku každej žiadosti.

Súd nemusí nevyhnutne kontaktovať sťažovateľov, ktorých žiadosť o predbežné opatrenia je neúplná.

Žiadosti o predbežné opatrenia by sa mali spravidla zasielať čo najskôr po prijatí konečného vnútroštátneho rozhodnutia, aby Súd a jeho Kancelária mali dostatok času na preskúmanie veci. Súd nemusí byť schopný vybaviť žiadosti vo veciach vyhostenia alebo vydania, ak sú doručené menej ako jeden pracovný deň pred plánovaným časom premiestnenia³.

Ak sa konečné vnútroštátne rozhodnutie bezprostredne očakáva a hrozí jeho okamžitý výkon, najmä v prípadoch vyhostenia alebo vydania, sťažovatelia a ich zástupcovia by mali podať žiadosť o predbežné opatrenia bez toho, aby na toto rozhodnutie čakali, a jasne uviesť dátum, keď bude prijaté, ako aj to, že žiadosť je podmienená nepriaznivým konečným vnútroštátnym rozhodnutím.

Súd nie je odvolacou inštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam vnútroštátnych súdov. Sťažovatelia vo veciach vyhostenia alebo vydania by preto mali pred podaním žiadosti Súdu o predbežné opatrenia využiť vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré môžu pozastaviť premiestnenie. Ak má sťažovateľ naďalej možnosť využiť vnútroštátne opravné prostriedky s odkladným účinkom, Súd neuplatní pravidlo 39 s cieľom zabrániť premiestneniu.

Ak je osoba, ktorej žiadosť o predbežné opatrenie bola zamietnutá, premiestnená do iného zmluvného štátu, môže v prípade potreby podať proti tomuto štátu novú žiadosť podľa pravidla 39 Rokovacieho poriadku Súdu alebo sťažnosť podľa článku 34 Dohovoru.

Po podaní žiadosti o predbežné opatrenia je sťažovateľ alebo jeho zástupca povinný sledovať jej priebeh a odpovedať na korešpondenciu Kancelárie Súdu.

Sťažovateľ by mal pri korešpondencii s Kanceláriou Súdu postupovať starostlivo. Je nevyhnutné, aby bol Súd bezodkladne informovaný o akejkoľvek zmene administratívneho postavenia sťažovateľa alebo o iných okolnostiach (napríklad ak bolo sťažovateľovi udelené povolenie na pobyt, ak sa vrátil do krajiny pôvodu alebo inak zmenil adresu, ak sa zmenil dátum a čas premiestnenia alebo ak existuje nové súdne rozhodnutie či iný vývoj týkajúci sa žiadosti sťažovateľa).

Ak bolo opatrenie nariadené, sťažovateľ alebo jeho zástupca musí pravidelne a bezodkladne informovať Súd o stave akýchkoľvek prebiehajúcich vnútroštátnych konaní. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k vyčiarknutiu veci zo zoznamu prípadov Súdu.

Ak bola žiadosť o predbežné opatrenie zamietnutá, sťažovateľ alebo jeho zástupca by mal Súd informovať, či chce v konaní o sťažnosti pokračovať. Zástupca sťažovateľa musí tiež bezodkladne a z vlastnej iniciatívy informovať Súd o akejkoľvek možnej strate kontaktu so sťažovateľom.

Ak bola žiadosť podaná prostredníctvom ECHR Rule 39 Site a po oznámení rozhodnutia sťažovateľovi alebo jeho zástupcovi bola na tejto stránke uzavretá, ďalšia korešpondencia určená Súdu by sa mala zasielať faxom alebo poštou. Korešpondencia zaslaná e-mailom priamo sudcovi, predsedovi sekcie, predsedovi Súdu alebo pracovníkovi Kancelárie sa nebude posudzovať.